Básne z roku 2008

Netrpezlivo, večne.

Neodkladaj, nespor veci duchovné. Kam by si ich vzal?
V ulitách šumí strašná večnosť a nikto neprejde.

Nenechávaj si lásku ani zlomené srdce.
Nič mohutné neukryješ v drobných ulitách, čo necháva čas
tak nekonečne prázdne.

Brána, džbán, most, vŕba. Vyslov, vyznaj
všetko pozemské, všedné.

Ten blažený nápad: Byť len raz.

Dokonca, keď spí zviera, keď dieťa dvíha hračku.
V ulitách strašný anjel načúva.

Malomocenstvo z lásky a strachu

Do vázy
k umelým stonkám skryli
tvoj hlas.

Raz v noci tvoje
spánkom znecitlivené
ruky ponúkli krysám.

Niekde ďaleko nájdi
spojenca a vráť sa
k láskavej prítomnosti.

Na hranici s detstvom
zabi colníka; okolné hory
nech sa červenajú.

Zaujmi celý priestor –
brucho, ramená, do končekov prstov
zakrič správu:

Ja som.

Sny

Snívalo sa mi,
že mám v byte
hada štrkáča.

Zosypali sa
naňho moje knihy,
ale prežil to.

Snívalo sa mi,
niekto držal list
stromu a ukazoval:
vidno na ňom všetko,
či je chorý
alebo zdravý.

Snívalo sa mi,
ako ležím
na vodnej
hladine.

Snívalo sa mi,
že som v škole,
a písomku som
napísal najlepšie
z celej triedy.

Bola to moja
učiteľka dejepisu
na ZŠ, ale test bol
z niečoho, čo sa
podobalo skôr
na zemepis.

Tá učiteľka nám
raz na hodine
vysvetľovala,
že kto je to
samovrah a
prečo.

Bol socializmus,
boli sme ešte deti,
niektorí museli
slovo samovražda
počuť prvýkrát.

Dodnes si presne
pamätám intenzitu
svetla v miestnosti
v momente, keď to
slovo vyslovila.

Za oknom stál strom.

Kolegyňa mi nedávno povedala,
že ona nad samovraždou nikdy
moc nepremýšľala.

Že to len veľmi zúfalí ľudia.

Vraj, akoby mala v hlave
niečo, čo jej riadi myšlienky
správnym smerom.

To niečo jej nedovolí myslieť,
na niektoré zlé veci. Ale smrti,
sa niekedy veľmi bojí.

Potom sa ale dobre naje
a hneď sa cíti lepšie.

Ako povedala, je relatívne
šťastná. Ešte by si možno
priala viac šiat v šatníku.

Frajer jej teraz ide
kúpiť nový kabát.
Teší sa.

Občas spomenula,
že ju frajer zanedbáva,
že stále iba pracuje,
teraz však vyzerá spokojne.

Kedysi si kupovala časopis Sestra,
kedysi ju náramne zaujímali choroby
a pravidelne chodila na lekárske
prehliadky a všelijaké odbery
krvi a testy cholesterolu.

Teraz sa chce naučiť jazdiť na aute.

Je to nutnosť, ako vraví. Frajer
stále pracuje, nemá čas a ona
musí vláčiť veľký nákup z Tesca
v autobuse. Bývajú totiž v dome
mimo mesto, a keď budú deti,
určite budú ešte jedno auto
potrebovať.

Nedávno sa jej snívalo, že majú v dome
dve práčky. A z jednej sa začalo dymiť.

Mne sa snívalo,
že mám doma voľne
pusteného hada
štrkáča.

Zrútila sa naňho
celá moja knižnica,
kopa kníh aj police,
ale prežil to.

Snívalo sa mi,
niekto držal list
stromu a ukazoval:
všetko na ňom vidno,
to čierne je choroba,
ale vyliečiš to…

Snívalo sa mi,
ako sa nehybne
vznášam na hladine,
nič ma neťaží ani neruší.

Občas sa pozriem z toho
okna v momente, keď
nám učiteľka rozpráva
o samovraždách.

Je tam listnatý strom
s hladkou kôrou. Intenzita
svetla v triede s hodinou
dejepisu sa za tie roky
nezmenila.

V jednej z lavíc musí sedieť
aj moja kolegyňa, pretože
sme vtedy boli
spolužiaci.