(Ľudia kedysi nemali myšlienky.)
Duša má niečo ako vlastnú DNA
a v nej je sekvencia osamelosti.
Jedno dieťa poznamenalo: Vlak je dlhé slovo.
A v tomto zmysle je táto sekvencia
tým najdlhším vlakom.
Niekedy si ho popletiem
so samotnou cestou.
Niekedy som iba ja a slová.
Strašne dlhé slová o krátkych cestách.
tvoje srdce bije pre teba
toľko úderov, toľká láska
na krásnej oblohe
nádherné oblaky plynú
bez srdca, ale ako živé
nahliadnuť do katalógu sŕdc
spoznať aj tie bez krvi
a akoby nehybné
nájsť radosť v takej láske
pomalej, krátkej
vždy novej
a bez teba
vyzerá ako Carrie-Anne Moss (príroda rada opakuje vzory)
ibaže táto Trinity sa rozhodla zdolať Matrix
pohybom
videl som ju už aj predtým
(a viem celkom isto, že nereaguje na „Dobrý…“)
ale teraz ma pristihla, ako sa dotýkam stromu
ona bežec – moment odpočinku
stihol som jej ešte vo fantázii ponúknuť vodu
„z ktorej som ešte nepil“
lebo žiadnu so sebou nemala
neponúkni vodu Carrie-Anne Moss
keď má iba tričko, šortky, tenisky
a ste sami uprostred prírody
vždy som ju videl iba bežať
nevedel som, že jej trasa zahŕňa miesto
kde sa dotýkam stromu
najprv som si ju tam vôbec nevšimol
akoby sa náhle zjavila –
o dva dni sme sa stretli aj v meste
ak tak možno nazvať moment
keď ona cyklista
otočila hlavu
vediac o mne
to s tým stromom
nevediac o tej vode
uprostred Matrixu
milimeter od každého začiatku
rozvinie sa ešte jedna cesta
jej začiatok stretneš na konci
tmavý, mohutný začiatok
niekto ho cíti ako vlnu
stačí milimeter, aby si nevidel
jej plodné prostredie
stačí kúsok strachu
ako prepážka
aj skúsený námorník duše
svoju loď nazve: „More“
čo potom ten, čo palube
dá meno: „Ja“
a myslí, že je to všetko
iba táto súš
nerozpojiteľné usporiadanie
kde jeden deň už presvetľuje
druhý, bez noci
ľudia kedysi nemali myšlienky
počuli hlasy – tak čisto
ako keď máš pri uchu
mobil
osud bol kedysi šitý presne
na mieru – veštenie ešte nebolo nutné
a možno ani sny
zrak uspáva na roky dopredu
iba sluch prináša nečakané
niekedy môžeš zatúžiť po puberťáckej
jasnosti – napr. odpáliť bombu
na správnom mieste
nadiktovať niečo do toho ticha
zniesol by si aj trochu viac bolesti
ššš… ššš…
môcť sa tak otužiť
aj proti ohňu
pripraviť telo
po kvapkách
ako na chlad
na jed
začať malým plamienkom
z čias detstva
sfúknutým na torte
pre krásu narodenín
nechať ho na stole
ponúknuť mu matrac
celú posteľ
uspať každý atóm
odpočinúť si
pred definitívnym
začiatkom
iba sny necítia únavu
akoby sa nedalo nič pokaziť
ležaním v plameňoch
snívaním pred štartom
o veciach, ktoré neboli
ale stali sa, budú sa stávať